1963

V roku 1963 sa redaktori časopisu ABC mladých techniků a přírodovědců začali zamýšľať nad problematikou zvýšeného počtu úrazov detí na rôznych neodborne úplne na divoko stavaných vozítkach. Výsledkom je plán Mirka Koláře na stavbu vozítka „Svišt“ pre jazdu z kopca, ktorý bol vydaný časopisom v roku 1964 a ktorému sa zo slovenského slova „hurtovať“ (hlomozit) začalo hovoriť „hurtovnice“.

1968

V spojení so stretávaním automodelárov, organizovanom Pionierskou organizáciou v Olomouci sa stretáva 27.10. 1968 v Mariánskom Údolí pri Olomouci 37 majiteľov hurtovníc v pretekoch I. majstrovstiev Československej socialistickej republiky o Pohár časopisu ABC mladých technikov a prírodovedcov. V tej dobe nikdo netušil, aké bude mať tento pioniersky počin následky.

1969

Československá televízia vysiela priamy prenos II. majstrovstiev ČSSR hurtovníc z Ostravy.

1971

IV. majstrovstvá ČSSR sa konajú rovnako ako predchádzajúci III. ročník na trati v Mariánskom Údolí, ktorá je pre tento účel rozšírená a vylepšená vybudovanou tribúnou za účasti zahraničných novinárov. A pretože slovo hurtovnica sa nedalo preložiť, vzniká transkripciou z francúzskeho „minikars“ pomenovanie minikára.

1974

Uskutočnil se oficiálny I. prebor ČSR minikár. Na trati sa od tohto roku nejazdí v trojiciach jazdcov ako doteraz, ale pretekári štartujú na trať sťaženou slalomovými úsekmi jednotlivo.

1975

Vydanie jednotných propozícií pre preteky minikár v ČSSR delí minikáry na formule A (s kĺzavými ložiskami) a formule B (s valivými ložiskami) a podľa veku pretekára (1 – od 9 do 11 rokov, 2 – od 12 do 15 rokov a 3 – od 16 do 19 rokov). A tak se preteká v kategóriách A1, A2, A2d pre dievčatá od 9 do 15 rokov, B2 a B3.

1977

Vydávanie licencií minikárového športu preberá Svaz pro spolupráci s armádou (Svazarm) prostredníctvom krajských rád motorizmu, riadenie zabezpečuje podkomisia minikár Českého ústředního výboru Svazarmu.

1978

Nakladateľstvo Mladá fronta vydává v edícii „Jak“ ako 61. zväzok knižku Martina Pilného a Mirka Koláře „Stavíme si minikáru“, ktorá bola ďalšou výraznou pomocou minikárovému športu.

1981

Usporiadatelia majú možnosť vo voľných pretekoch vypisovať preteky novej kategórie Junior pre jazdcov vo veku od 6 do 8 rokov.

1982

Dochádza k zmene minikárových kategórií. Ruší sa rozdelenie minikár podľa druhu použitých ložísk a jediným kritériom je vek pretekára. Vzniká nepreborová kategória M0 (6 – 8 rokov) a preborové kategórie M1 (9 – 11 rokov), M2 (12 – 13 rokov), M3 (14 – 15 rokov), M4 (16 – 19 rokov) a M3D pre dievčatá vo veku od 9 do 15 rokov.

1983

Pokyny pre organizáciu a riadenie minikárového športu mení charakter doteraz dvojkolových krajských preborov na ktoré nadväzoval dvojkolový prebor ČSR a prebor ČSR sa tak po prvý krát jazdí ako jeden pretek po trojkolových krajských preboroch v ktorých sa jazdcom započítavajú dva najlepšie výsledky.
Pod patronátom 202. Základní organizace Svazarmu pri 109. Pionýrské skupine Praha Vyšehrad sa po prvý krát organizuje a jazdí celoročná súťaž, pomenovaná Pohár Vyšehradu.

1987

V Náchode sa prvý prázdninový týždeň uskutočnila I. minikárová šesťdňová, ktorá sa stretla s veľkým úspechom a do súčasnej doby na ňu nadviazalo ďalších viac ako dvadsať ročníkov.
Minikárový oddiel z AMK Rohožník v západoslovenskom kraji je 26.9. poriadateľom voľného preteku, ktorý je vo zvláštnom ustanovení prezentovaný ako „neoficiální 0. ročník mistrovství ČSSR„. Snaha nadviazať na posledný ročník v roku 1977 má u všetkých účastníkov priaznivú odozvu.

1988

„Pokyny“ zužujú vekové rozpätie pretekárok kategórie M3D na rozmedzie od 12 do 15 rokov, mladšie dievčatá, rovnako ako aj staršie štartujú v spoločných kategóriách s chlapcami.
V priebehu roka na našich tratiach štartovali pretekári zo SSSR a SRN, naopak do týchto štátov boli smerované prvé klubové medzinárodné štarty. V tomto smere sú ale pravdepodobne premiérou „súkromné“ štarty tanvaldského Jana Sejkory vo Švajčiarsku a propagačné výlety mariánskolázenských a domažlických minikáristov do vtedajšej NDR na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov.
Pohár časopisu ABC mladých technikov a prírodovedcov v Mariánskom Údolí pri príležitosti dvadsiateho výročia vzniku minikárového športu má opäť podtitul nulté majstrovstvá ČSSR minikár.

1989

Dejiskom obnovených, oficiálnych I. majstrovstiev ČSSR sa stáva v dňoch 23. a 24.6. Žlutava.
Špeciálne vybudovaná minikárová trať vo Vrbně pod Pradědem sa 3.9. stáva dejiskom I. ročníku Československého pohára, ktorý je od roku 1993 premenovaný na Pohár víťazov pohárov a v súčasnosti sa jazdí pod menom Finále poháru Českej a Slovenskej republiky.
V autokempe Konopáč u Heřmanova Městce zamietajú dňa 17.11. v rámci školenia rozhodcov I. triedy zástupci oblastí návrh vtedajšej podkomisie minikár Automotoklubu Svazarmu na predĺženie hornej vekovej hranice kategorie M4 na 25 rokov.

1990

V Prahe v sále Lucerny sa 25.2. koná ustanovujúca Valná hromada Československého autoklubu a to aj za účasti mnohých zástupcov minikárových oddielov a do výkonného výboru ČsAK je zvolený aj zástupca riadiacej komisie minikár.
30.3., deň po zmene názvu štátu (Česká a Slovenská federatívna republika) bývalá podkomisia minikár Rady motorizmu Českého ústredného výboru Svazarmu prechádza oficiálne na platformu ČsAK.

1991

Po prvý krát sú stanovené jednotné štartovné čísla pre pretekárov z celej ČSFR.
Prvý štart pretekárov ČSFR na Majstrovstvách Európy v Bernau (SRN) bol v podstate klubovým štartom pretekárov pražského Vyšehradu, ale prekvapivo hneď priniesol zisk dvoch titulov, ktoré vybojovali Martin Vyhnálek v kategorii C1 a Petr Šrámek v kategorii C2.

1992

Dochádza k výrazným zmenám Pokynov pre riadenie minikárového športu. Okrem možnosti zvýšenia priemernej rýchlosti na trati z 30 km/hod. na 36 km/hod. sa výrazne menia technické parametre minikár. Minikáry môžu mať brzdy na kolesách obidvoch náprav (doteraz iba zadná náprava), možné je odpruženie medzi sedačkou a rámom minikáry a ruší se možnosť používania minikár s rozchodom 500 mm a rozvorom 800 mm aj v kategórii M0, keď o rok skôr bolo ich používanie zakázané pre kategóriu M1.
VI. ročník minikárovej šesťdňovej so strediskom v rekreačnom stredisku Jelenovská u Valašských Klobouků sa jazdí po prvý krát so zahraničnou účasťou, keď štartovalo 8 pretekárov zo Švajčiarska.
Vstup československých minikár do medzinárodnej organizácie C.E.C.C.A.S.má nebývalú oslavu na Majstrovstvách Európy v mestečku Corvarra v talianských Dolomitoch. Naši pretekári štartovali v šiestich z ôsmych vypísaných kategórií a obsadili 5 prvých, 5 druhých a 3 tretie miesta, keď v kategórii C5 (boby) obsadili iba bodované 5. a 6. místo.
Na Sliači sa v dňoch 28. a 29.8. uskutočnili IV. a zároveň posledné Majstrovstvá Českej a Slovenskej federatívnej republiky.

Minikárový šport prispel bezpochyby k výchove veľa mladých motoristov a to nielen po stránke znalosti pravidiel cestnej premávky, ale aj technických zručností. Je aj prehľadom veľkého technického posunu v technických parametroch týchto ekologicky celkom nezávadných pretekárskych strojov. Ano, už ťažko si dnes niekto dokáže predstaviť ako konštrukčný materiál rámu drevo, lankové riadenie, či lankom alebo tiahlom ovládané brzdy, pôsobiace iba na povrch pneumatík kolies zadnej nápravy, nehovoriac o lisovaných plechových, prípadne drôtenných kolies z kočíku. A úsmev by dnes vyvolali aj ráfkové, či prvé, mechanicky ovládané kotúčové brzdy. Minikáry prispeli ale tiež k výchove veľa veľmi úspešných športovcov a to nielen v oblasti motoristického, resp. automobilového športu.

zdroj: Ročenka minikárového sportu 2008